Hysterické záchvaty u detí. Ako ukľudniť hysterické dieťa a vyhnúť sa záchvatom plaču
Ak ste rodič alebo vás rodičovstvo ešte len čaká, etapa starostlivosti o dieťa v podobe vyrovnania sa s jeho záchvatmi plaču a nervového amoku neznie príliš lákavo. Hysterický plač u detí je často jasným príznakom toho, že obdobie vzdoru je tu. Útechou je, že nie u každého dieťaťa je obdobie vzdoru plné hysterických záchvatov, plaču a kriku. Ak však takáto situácia nastane, je dobré vedieť, čo robiť, keď má dieťa hysterický záchvat. Záchvaty zlosti môžu mať rôznu dĺžku trvania i intenzitu. U niektorých detí takéto prejavy odznejú za týždeň a u iných takéto vzdorovité obdobie pretrváva celé mesiace. Prečo sa objavujú záchvaty plaču u detí v noci? Čo značí hysterický plač pred spaním?
Autor:Lucia Balážová
Aktualizované: 29.11.2023
V prvom rade hodnotenie, že takéto prejavy majú len zlé a nevychované deti, je absolútne nesprávne. Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Vzdor sa môže objaviť u dieťaťa, keď má 1 rok, ale aj keď má 5 rokov. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. – 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh. Jedným z hlavných príznakov vzdorovitého obdobia sú výbuchy zlosti a hysterické záchvaty plaču u detí.
Obdobie vzdoru a hysterické záchvaty u detí
Prečo sa vlastne hysterické záchvaty u detí objavujú? Najlogickejším vysvetlením je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Vzdorovité obdobie nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. „Prvá puberta“ je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Takéto hysterické záchvaty sú typickým prejavom „boja o moc“ a skúšaním, kde sú hranice toho, čo si môže dieťa dovoliť.
Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce. Odmietanie lásky rodičov, nepochopenie a hnev musia rodičia do určitej miery akceptovať. Pochopenie zo strany rodičov je kľúčové aj pre ďalší emočný vývoj dieťaťa.
Záchvat plaču a hnevu má aj iné príčiny
Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám – požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne. Záchvaty plaču sa môžu dostaviť aj z dôvodu nedostatku pozornosti, ke´d má dieťa pocit, že nevenujete jeho osobe dostatok času alebo ho ignorujete.
Pochopenie zo strany rodičov
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu, ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva. Skúste sa vcítiť do jeho situácie.
Bezmocné dieťa nám už ako novorodeniatko dáva plačom či krikom najavo, čo chce. Nehovorí, neukazuje, no napriek tomu dokážu rodičia zistiť, čo je potrebné spraviť, aby plač prestal. Už v rannom veku je dôležité zachovať pokoj a všímať si signály – zamračená tvár, trepanie rukami, kopanie nožičkami, mrkanie, žmúrenie, plač či stonanie. V neskoršom veku batoľaťa situácia nie je iná, ibaže prejavy dieťaťa sa zmenili a dieťa začína pociťovať, že má určitú moc a chce presadiť svoju vôľu. Dôležité je stanoviť, do akej miery dovolíte dieťaťu „vládnuť“.
Deti chcú vždy robiť správne rozhodnutia, no aby si osvojili, čo je správne, si vyžaduje určitý čas. Scéna potom, čo odchádzate z ihriska, je typickým príkladom. Ak sa dieťa hrá na pieskovisku, stavia hrad z piesku a vy ho v sekunde schmatnete za ruku, pretože musíte ísť rýchlo domov, aby ste stihli celý denný režim, reakcie dieťaťa sú, prirodzene, hysterický záchvat, krik, plač a hádzanie sa o zem. Veď ste ho práve vytrhli z jeho prostredia, kde sa cítilo dobre. Ide o vyjadrenie frustrácie a nespokojnosti. Len si vezmite, že by sa podobne niekto správal k vám a zobral vám niečo, čo máte radi priamo z rúk. Deti síce často testujú hranice, čo si môžu dovoliť, vy však za každých okolností zachovajte pokoj (ľahko sa to hovorí, ťažšie koná) a nedovoľte, aby sa dieťa stalo pánom situácie.
Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič – dieťa. Batoľatá nechápu, čo od nich rodič chce a rodič zasa niekedy nechápe, čo batoľa vyžaduje od neho. Koniec koncov, dieťa sa kreuje a je ľudskou bytosťou, ktorá nie je dokonalá, učí sa a robí chyby. Nezabúdajte, že dieťaťom ste boli aj vy.
Ako ukľudniť hysterické dieťa
Existuje viacero techník a metód, ktoré sa v praxi osvedčili. V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť. Neexistuje univerzálny návod na to, ako upokojiť hysterické dieťa, no niektoré z postupov budú fungovať možno práve vo vašom prípade.
Prevencia pred hysterickým záchvatom hnevu
Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať. Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu. Ak dieťaťu dáte čas vyrovnať sa so zmenou situácie a umožníte mu ešte pár minút sa danej aktivite venovať, dokážete predísť takýmto situáciám, ktoré by končili plačom a krikom.
Taktiež, ak raz viete, že pri nákupe v obchodnom centre sa nevyhnete tomu, aby sa pred vstupom do hračkárstva nespustil záchvat plaču, snažte sa takýmto situáciám vyhýbať. Skúste poprosiť partnera, kamarátku, svokru, svokra, mamu či otca o to, či by vaše dieťa nepostrážili, kým si potrebnú vec vybavíte. Rovnako tak od dieťaťa nevyžadujete prehnanú aktivitu, ak je unavené. Únava dokáže byť častým spúšťačom záchvatov hnevu a amokov.
Silné objatie
V priebehu hysterického záchvatu sa stávate pre dieťa nepriateľom a odmieta vás. Nemajte z toho zlý pocit, je to normálne. Jednoducho nechcete vyhovieť jeho vôli, čo iné čakať. Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne. Pokiaľ sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkromia, kde bude mať priestor sa upokojiť. Počas amoku nemá zmysel dieťaťu niečo vysvetľovať, takže vysvetlenie dôsledkov toho, prečo nedosiahlo to, čo chcelo, si nechajte na neskôr.
Odpútajte jeho pozornosť
Veľmi funkčná a osvedčená metóda je odpútanie pozornosti dieťaťa. Ak sa dieťa uchyľuje k záchvatu plaču alebo sa schyľuje k nervovému amoku, skúste poukázať na auto na ceste, vtáka na strome, psa za ohradou alebo na niečo smiešne, čo ho vizuálne zaujme. Skúste pokojne aj grimasy alebo spievanie, zaujmite jeho pozornosť niečím, čo má rado, pýtajte sa ho otázky, na ktoré pozná odpoveď, dajte mu možnosť ukázať, aké je šikovné. Jednoducho môžete použiť akýkoľvek podnet, ktorým sa postaráte o to, že dieťa upokojíte.
Vysvetlite dieťaťu, prečo je hnev nevhodný
Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu. V opačnom prípade to nemá žiadny význam. Dieťaťu dajte najavo, že jeho hnev chápete a že hnev je normálny, ale spôsob, akým chce svoje dosiahnuť, je nesprávny. Vysvetlite mu, že nabudúce sa tak nesmie správať. Ak je to možné, dajte mu priestor sa vyjadriť. Objasnite mu, že aj vy sa hneváte, ale takáto reakcia je nevhodná a takýmto správaním vám ubližuje. Dieťa nechce ubližovať svojím rodičom a pochopí, že musí konať a svoje pocity vyjadrovať inak. V ideálnom prípade. K pochopeniu však nemusí prísť na prvýkrát.
Praktika „zúrivého“ rodiča
Niektorými psychológmi je táto technika odporúčaná, iní hovoria, že má na dieťa negatívny dopad. Táto technika rozhodne nemusí fungovať na každé dieťa a jeho reakcia môže byť aj opačná. Ak nastáva situácia, že dieťa začína byť nepokojné, zahrajte situáciu, že sa hneváte, môžete zvýšiť hlas, skríknuť a dieťa tak prekričať. Nenechajte sa rozhodiť naozaj, svoj hraný hnev kontrolujte. Možno dieťa prekvapíte natoľko, že razom zabudne, čo chcelo svojím hnevom dosiahnuť. Citlivejšie deti môže takáto reakcia skôr rozplakať.
Čo nerobiť, keď má dieťa hysterický záchvat
Rovnako ako existujú zásady pri riešení hysterických záchvatov, existujú aj také zásady, ktorých by ste sa zaručene držať nemali. Inak sa ľahko môže stať, že namiesto zvládnutia vypätej situácie sa dostaví opačný efekt. Ak dôjde k tomu, že sa objaví hysterický plač a záchvat hnevu, je lepšie snažiť sa o upokojenie situácie, nie naopak spôsobiť, že sa priebeh záchvatu ešte zhorší.
- Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho. Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť. Zároveň bude mať vo vypätej situácii pocit, že ostalo samo a nezaslúži si vašu lásku a pozornosť.
- Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete. Nehádajte sa s ním. Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia a ak máte pocit, že zastrašovanie na dieťa zabralo, vedzte, že do budúcna môžete dieťaťu spôsobiť traumy alebo zvýšenie miery vzdorovitosti. Napríklad počas riadnej puberty.
- Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu. Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať. Aj tak vás nebude akceptovať a vnímať. Nechajte amok odznieť, aj napriek tomu, že sa akt odohráva na verejnosti. Prípadne dieťa silno objímte (aj keď namieta), vezmite na ruky a veci vyriešte v súkromí.
- Žiadne ústupky nie sú riešenie. Jednou vecou je kompromis, no druhou, ak dieťaťu v jeho požiadavke vyhoviete. Ak idete k lekárovi a lízankou môžete záchvat utíšiť, ako krajné riešenie, prečo nie. No neučte dieťa na takéto praktiky, pretože bude mať pocit, že si takýmto spôsobom docieli svoje záujmy.
- Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle. V zmysle, že nie je dobré dať dieťaťu pocítiť, ako ostatné deti poslúchajú, ale ono je zlé. Nesnažte sa u dieťaťa vzbudzovať pocity, že je horšie ako jeho okolie. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu. Následkom môže byť, že dieťa nadobudne pocit, že je outsiderom a nie je dostatočne dobré, aby ho okolie prijalo.
Záchvaty plaču u detí v noci – spánkový rituál
Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Matky či oteckovia sami, v dobrej viere, často robia chybu v tom, že ak dieťa počas noci plače, v snahe rýchlo ho utíšiť ho vezmú do náručia a uspia ho. U dieťaťa sa týmto spôsobom vytvára v podvedomí reflex, na ktorý si ľahko zvykne. Následný hysterický plač pred spaním môže byť spôsobený práve tým, že spánkový cyklus dieťaťa je rozhádzaný a zároveň sa dieťa dožaduje toho, na čo si zvyklo. Ideálne je podľa psychológov vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok. Dôvodom hysterického plaču u detí môžu byť aj nočné mory, ktoré však pre dieťa nepredstavujú závažnejší problém.
Hysterický plač u kojenca dokáže vystrašiť mnohých rodičov natoľko, že spanikária a majú obavy, čo sa ich inak doteraz relatívne pokojnému dieťaťu deje. Zvlášť, ak dieťa nie a nie utíšiť. Samozrejme, dôvodom záchvatov plaču môžu byť u malých detí predierajúce sa zúbky, bolesť bruška, nafúknutie, horúčka alebo nástup infekčného ochorenia. Všímajte si teda príznaky a hľadajte dôvody plaču. U malých novorodencov je niekedy veľmi náročné identifikovať, čo je dôvodom ich plaču. Dôležité je si všímať najrôznejšie signály od mimiky tváre až po pohyby telíčka.
Skúsenosti
S hysterickými záchvatmi sa rodičia stretávajú predovšetkým v období vzdoru. Dieťa pri nich vyzerá často nepríčetné a nedá sa upokojiť nijakým spôsobom. Niektorí rodičia radia nechať dieťa osamote – ak nebude mať publikum, upokojí sa, niektorí radia capnutie po zadku a niektorí radia obrniť sa trpezlivosťou a záchvaty prečkať. Mnohé mamičky odporúčajú naučiť dieťa ventilovať hnev správnym spôsobom, pretože zúrivosť z frustrácie je prirodzená reakcia.
Zdroj: Modrykonik.sk
Najčastejšie otázky – FAQ
Stretli ste sa pri starostlivosti a výchove vašich detí s hysterickými záchvatmi? Ako ste zvládali hysterické záchvaty u detí v noci? Ako ste utíšili hysterický plač u detí? Budeme radi, ak sa s nami podelíte o vlastné skúsenosti. V rámci diskusie máte možnosť komentovať a vyjadriť svoj vlastný názor. Vašimi radami a tipmi môžete pomôcť ostatným rodičom, ktorí si s podobnou fázou u ich detí nevedia poradiť.
Čo robiť, keď má dieťa hysterický záchvat?
Čo je to nervový amok?
Je vhodné dieťa počas záchvatu hnevu napodobňovať?
Komentáre
Pridať komentár
Odpovedať