Ovčie kiahne

Ovčie kiahne u detí. Príznaky (Jedna vyrážka), priebeh, prenos a inkubačná doba

Rok čo rok sa prehlbujú poznatky o jednotlivých ľudských chorobách, ktoré sa veľakrát vyskytujú najmä u detí. Kým niektoré druhy ochorení sú ojedinelé, iné sa skloňujú v súvislosti s konštatáciami, že si nimi každé dieťa musí prejsť. Detskou chorobou prislúchajúcou do druhej kategórie sú veľmi známe ovčie kiahne. V minulosti sa zvykli usporadúvať stretnutia detí, ktoré ešte ovčie kiahne neprekonali, s infekčným dieťaťom, aby sa schválne nakazili. Rodičov k tomu viedol poznatok, že ľudské telo lepšie znáša boj s ovčími kiahňami v detstve ako v dospelosti. Hoci táto informácia o menej komplikovanom priebehu tohto ochorenia u detí je pravdivá, dieťa by nikdy nemalo byť zbytočne vystavované potenciálnemu riziku.

Publikované: 10.04.2024
Aktualizované: 10.04.2024
Obsah článku:

V našom článku sa dočítate o základných príznakoch ochorenia ovčích kiahní, kedy sa jednotlivé symptómy prejavujú, akým spôsobom sa na ne viaže dĺžka inkubačnej doby a miera infekčnosti nakazeného pacienta, pričom, samozrejme, nevynecháme ani najúčinnejšie spôsoby boja proti ovčím kiahňam. Okrem liečebných postupov môžete v nasledujúcich odsekoch nájsť aj niekoľko rád súvisiacich s prevenciou a už vyššie zmienené potenciálne komplikácie, ktoré môžu veľakrát podstatne sťažiť život nielen detí, ale i dospelých.

Všeobecná charakteristika ovčích kiahní

Vírusové ochorenie ovčie kiahne, tiež známe pod pomenovaním varicella, má na svedomí vysoko nákazlivý vírus Varicella zoster. Tomuto vírusu sa darí najmä počas zimných a jarných mesiacoch, pričom najčastejšie sa vyskytuje u detí v predškolskom a školskom veku. Tieto konkrétne vekové kategórie sa často stretávajú vo forme kolektívov v škôlkach a školách, čím sa zvyšuje šanca na rýchlejšie a jednoduchšie šírenie vírusového ochorenia. Ak si však odmyslíme vplyv kolektívu, ovčími kiahňami si veľká časť ľudí „preskáče“ medzi prvým až desiatym rokom života.

Akokoľvek seriózne tieto charakteristické črty ovčích kiahní vyznievajú, ide o bežné detské ochorenie, ktoré má väčšinou nezávažný priebeh. Najzaujímavejším aspektom ovčích kiahní je reakcia ľudského organizmu na prvé prekonanie choroby. Okamžite si totiž proti danému vírusu vytvára protilátky, ktoré v ľudskom tele pretrvávajú po zbytok života, čím sa znižuje pravdepodobnosť opätovnej nákazy tým istým ochorením.

V minulosti existovalo ochorenie podobného charakteru, avšak s omnoho vážnejším priebehom, ktoré ľudia poznali pod názvom „pravé kiahne“. Nielen priebeh, ale aj následky choroby boli diametrálne odlišné od klasických ovčích kiahní. Kým niektorých nakazených poznamenalo ochorenie trvalými jazvami po vyrážkach, až v 25 % prípadov možno hovoriť o fatálnych následkoch. V 20. storočí sa proti tejto chorobe stále očkovalo, no v roku 1979 bolo ochorenie pravých kiahní úplne vyhubené.

Všeobecná charakteristika ovčích kiahní

Ovčie kiahne – príznaky a priebeh

Ovčie kiahne sa vyznačujú niekoľkými rozličnými príznakmi, ktoré sa objavujú postupne. Začiatok ovčích kiahní je podobný akejkoľvek inej bežnej chorobe u detí súvisiacej so zvýšenou teplotou. V dôsledku tohto symptómu sa môžu pridružiť aj príznaky vo forme malátnosti, slabosti, nevoľnosti či zimnice. Dieťa môžu tiež trápiť tráviace ťažkosti, ako hnačka, pričom započínajú aj prvé kožné prejavy, no zatiaľ len citeľne, nie viditeľne. To znamená, že dieťa môže pociťovať isté nepríjemné svrbenie kože, no vyrážky prichádzajú až približne po dvoch dňoch.

V tomto čase už vo väčšine prípadov možno hovoriť o teplote v rozmedzí 38,3 až 38,8 °C. Objavujú sa však najtypickejšie príznaky ovčích kiahní, a to samotné vyrážky. Tie sa spočiatku objavujú najmä vo vlasovej časti pokožky hlavy, kde ich možno ľahko prehliadnuť. Následne sa ukazujú červené vyrážky na tvári, celom trupe a chrbte, pričom neskôr pokrývajú aj oba páry končatín, oblasť genitálií a zvyšok tela. Telo dieťaťa môže byť posiate vyrážkami aj v oblasti očných viečok či slizníc. Toto sú dve fázy ovčích kiahní, ktoré sa však môžu individuálnym spôsobom líšiť. V niektorých prípadoch totiž vôbec nemusí dochádzať k prvej fáze, a teda ovčie kiahne započnú bez zvýšenia teploty či iných citeľných zmien v ľudskom organizme.

Vyrážky ako príznačný symptóm ovčích kiahní

Aj v prípade samotných vyrážok môže dochádzať k istým diferenciám medzi infikovanými osobami. Zatiaľ čo niektoré deti majú celé telo pokryté červenastými vyrážkami, iné majú šťastie na zopár ojedinelých pupencov, prípadne jednu osamostatnenú vyrážku. Vyrážky, ako typický príznak ovčích kiahní, majú tiež vlastný priebeh, no jednotlivé štádiá sa prejavujú súčasne. Spôsobuje to dĺžka obdobia vzniku nových malých červených pupienkov podobných akné či hmyziemu bodnutiu, ktorá sa pohybuje v rozpätí dvoch až štyroch dní.

Po pár dňoch sa vzniknuté hrčky prehupnú do druhého štádia, ktoré je príznačné výraznými pľuzgiermi naplnenými žltou, infekčnou tekutinou. Kiahne, resp. pľuzgiere majú veľmi tenké steny, a tak s odstupom času dochádza k ich praskaniu a následnej tvorbe otvorených rán. Tie do šiestich až ôsmich hodín od prasknutia prechádzajú do tretieho uzdravovacieho štádia. Vzniknuté ranky sa menia na suché hnedé chrasty, ktoré už nie sú infekčné. Keďže jednotlivé štádiá vyrážok prebiehajú naraz, na tele dieťaťa sa môžu objavovať stále nové pupienky, zatiaľ čo tie cca dvojdňové už môžu mať podobu chrást. Samozrejme, nie každá vyrážka musí hneď znamenať výskyt ovčích kiahní, takže sa oplatí mať aký-taký prehľad o tom, ako vyzerajú ovčie kiahne.

Ovčie kiahne vyrážky

Ovčie kiahne u detí – inkubačná doba a infekčnosť

Ovčie kiahne sú vysoko infekčným ochorením, v dôsledku ktorého už pred zaregistrovaním prvých chorobných príznakov mohlo dôjsť k infikovaniu ďalších osôb v okolí. No keďže ľudský organizmus si dokáže na toto ochorenie vytvoriť imunitu už po jeho prvom prekonaní, sú ohrozené najmä osoby, ktoré ovčie kiahne neprekonali. To platí ako pre deti, tak i pre dospelých. Ak sa dieťa dostane do akéhokoľvek kontaktu s ovčími kiahňami, v priebehu jedného až troch týždňov dôjde k prejavom primárnych príznakov. Inkubačná doba i obdobie infekčnosti sú veľmi dlhé, a preto sa treba vyzbrojiť dávkou trpezlivosti.

Najnákazlivejším bodom v procese postupu tohto ochorenia je obdobie jedného až dvoch dní pred objavením prvých vyrážok. U niektorých detí ovčie kiahne začínajú bez teploty a iných príznakov, a preto je ťažké odhadnúť, kedy je dieťa infekčné. Z tohto dôvodu netreba po kontakte dieťaťa, ktoré ešte neprekonalo ovčie kiahne, s infikovaným otáľať v súvislosti s prevenčnými opatreniami, ako je karanténa. Infekčnosť pretrváva až do doby, kým prebehne zahojenie posledného pľuzgiera, čo vo väčšine prípadov predstavuje aspoň dva týždne.

Ovčie kiahne majú rôzne spôsoby prenosu, no najčastejšie ide o kvapôčkovú infekciu. Dieťa sa môže infikovať aj vo vzdialenosti 10 metrov od nakazenej osoby. Vírusové ochorenie sa tiež prenáša tekutinou v pľuzgieroch či dotykom. Dieťa sa nemusí nevyhnutne dostať do priameho kontaktu so samotným nakazeným. Stačí, ak sa dotkne alebo použije predmet, ktorý bol predtým v rukách infikovanej osoby. Z tohto vyplýva, že ak je v spoločnej domácnosti niekoľko detí, je viac než isté, že si ovčími kiahňami prejdú všetky.

Ako liečiť ovčie kiahne?

Ovčie kiahne vyžadujú liečbu symptomatického charakteru, čo znamená, že sa treba venovať každému príznaku zvlášť. Neexistuje totiž liek, ktorý by dokázal zmierniť svrbenie vyrážok, utíšiť bolesť a zároveň ešte znižovať teplotu infikovaného dieťaťa. Základom domácej liečby v povinnej, aspoň dvojtýždňovej karanténe, ktorá pretrváva až do momentu zahojenia posledného kožného prejavu ovčích kiahní, je príjem dostatočného množstva tekutín a zdravej stravy bohatej na vitamíny C a D. Dieťa s ovčími kiahňami by sa tiež malo vyhýbať nadmernému zaťažovaniu organizmu fyzickou aktivitou. Najlepšie je dodržiavanie pokojového režimu.

Ako sme už vyššie uviedli, pre priebeh ovčích kiahní je príznačná teplota do 38,8 °C, no ak by u dieťaťa došlo k zvýšeniu telesnej teploty nad hranicu 39 °C, je potrebné kontaktovať lekára. Teplota a bolesti u detí s ovčími kiahňami sa za žiadnych okolností neodporúča tíšiť ibuprofénom. Vo vedeckých štúdiách sa totiž potvrdil zvýšený výskyt kožných komplikácií v dôsledku požívania takýchto nesteroidných protizápalových liekov. Deťom do veku 16 rokov by sa tiež nemal podávať acylpyrin. Najlepšou voľbou je preto paracetamol. Vírusové ochorenie, akým sú ovčie kiahne, sa nelieči antibiotikami. Tie sa predpisujú až v prípade, že sa poškriabaním vyrážka infikuje baktériami.

Ako liečiť ovčie kiahne?

Čím natierať ovčie kiahne?

Najpodstatnejším aspektom domáceho liečenia je starostlivosť o vyrážky. Nadmerné svrbenie je možné zažehnať antihistaminikami. Vždy je však lepšie riadiť sa inštrukciami lekára. V minulosti sa ovčie kiahne zvykli potierať púdrami či masťami, no vyrážky potrebujú dýchať, aby dochádzalo k ich postupnému liečeniu, pričom púdre a masti majú práve opačný účinok. Ich zloženie totiž často podporuje vyrážky v dlhšom prežívaní na detskej pokožke. Vyrážok sa nemožno zbaviť, a preto ich liečenie spočíva najmä v zmiernení svrbenia, a teda znižovaní pravdepodobnosti, že si dieťa nejaké vyrážky zoškriabe.

Ovsené kúpele pomáhajú práve v oblasti svrbenia vyrážok. Do vane s vodou je potrebné nasypať jemné ovsené vločky a infikované dieťa dobre vykúpať. Hoci dôležité je prihliadať aj na dodržiavanie hygieny, ktorá dokáže v správnej podobe zabrániť infikovaniu vyrážok baktériami. Najúčinnejšou metódou sú hypermangánové kúpele. Prvá menovaná forma kúpeľa funguje na báze antiseptických účinkov hypermangánu (manganistanu draselného). Stačí túto látku pevného skupenstva rozpustiť vo vode, z čoho vznikne tekutina svetloružového sfarbenia.

Po absolvovaní takejto „kúpeľovej kúry“, ale aj po obyčajnej sprche, by sa dieťa s vyrážkami nemalo šúchať uterákom. Takýto úkon môže totiž spôsobiť neželané zoškriabanie vyrážok. Najúčinnejšia sušiaca technika spočíva v jemnom pritláčaní bavlnenej tkaniny, ako je plachta či látková plienka, k detskej pokožke. Zotavenie z ovčích kiahní trvá približne dva týždne, no v prípade, že sa u dieťaťa objavili pľuzgieriky aj v nose, ústach, konečníku či na genitáliách, liečba trvá o niečo dlhšie. Ide totiž o závažnejší priebeh ovčích kiahní.

Prevencia voči ovčím kiahňam

Ak je u niektorého člena domácnosti nejasné, či ovčie kiahne prekonal, pred infekciou by sa mal v prvom rade chrániť dodržiavaním prísnej hygieny a potrebného odstupu od infikovaného. Ak ku kontaktu predsa len musí dochádzať z dôvodu starostlivosti o nakazené dieťa, je vhodné voliť ochranu respirátorom. Taktiež by sa mali členovia domácnosti vyhýbať používaniu oblečenia, posteľnej bielizne či uterákov, ktoré používa dieťa s ovčími kiahňami. Tieto preventívne opatrenia však platia aj v prípade, že všetky osoby v domácnosti už ovčie kiahne v minulosti prekonali. Opätovné nakazenie totiž nikdy nie je vylúčené.

Najúčinnejšou prevenciou pri ovčích kiahňach je očkovanie. Aj po strete s infikovaným je možné sa dať zaočkovať, no efektivita je zaručená len do 72 hodín od prvého kontaktu. Riziko nakazenia sa v dôsledku očkovania znižuje rovnako ako v prípade osôb, ktoré ovčie kiahne už niekedy prekonali. Očkovanie proti ovčím kiahňam patrí medzi nepovinné detské očkovania, no ak sa rodič rozhodne pre vakcináciu, dieťa by ho malo absolvovať prvýkrát medzi 15. až 18. mesiacom, pričom následné preočkovanie pripadá na štvrtý až šiesty rok života dieťaťa.

Očkovanie s účinnosťou 95 %je dokonca viac odporúčané ako cielená nákaza ovčími kiahňami, ktorá bola v minulosti nadmerne zaužívaná. Vakcinácia totiž zaručí ochranu nielen pred kiahňami, ale aj na ne nadväzujúcim pásovým oparom, ktorý sa môže kedykoľvek objaviť po prekonaní ovčích kiahní. Vírus spôsobujúci ovčie kiahne po vyliečení ostáva v ľudskom organizme a môže sa kedykoľvek „prebudiť“, a to práve v podobe pásového oparu. Ten sa vyznačuje veľkým počtom vyrážok v jednej konkrétnej oblasti tela.

Prevencia voči ovčím kiahňam

Ovčie kiahne a ich možné komplikácie

Komplikácie v súvislosti s ovčími kiahňami sa môžu objaviť v podobe tzv. sekundárnej infekcie bakteriálneho charakteru. Stáva sa to najčastejšie po poškriabaní vyrážok alebo v procese postupného praskania pľuzgierikov. V takomto stave sú ranky na koži dieťaťa náchylnejšie na bakteriálnu infekciu, ktorá sa už musí liečiť antibiotikami. Komplikácie môže toto vírusové ochorenie spôsobiť najmä imunitne slabším osobám, u ktorých je príznačný vážny priebeh v podobe zápalu pľúc, či dokonca mozgu. Rizikom sú aj pľuzgieriky v slizniciach, ktoré odrádzajú nakazené dieťa od prijímania tekutín, čoho dôsledkom môže byť dehydratácia. Vtedy sa vyžaduje doplnenie potrebných látok prostredníctvom infúzií.

Ovčie kiahne u detí do 1 roka tiež môžu znamenať isté riziko, pričom aj táto skupina detičiek je ohrozená práve pre slabú imunitu. Tá ešte nie je natoľko vybudovaná, aby zvládla vírusové ochorenie ako sú ovčie kiahne. Ak mamička absolvuje očkovanie proti ovčím kiahňam, je možné, že protilátky poputujú aj do krvi plodu, čo znamená, že bábätko bude určité obdobie odolné voči tomuto ochoreniu. Najčastejšie však ide o prvé tri mesiace po narodení. Po ich uplynutí sa dieťa zaraďuje do rizikových skupín. Aj preto je vhodné zvážiť očkovanie.

Ovčie kiahne a tehotenstvo tiež nie sú dobrou kombináciou. To platí pre ženy, ktoré ovčie kiahne v minulosti neprekonali. Takéto ženy by sa mali vyhýbať akémukoľvek kontaktu s nakazenými, pretože hrozí riziko poškodenia končatín alebo zraku plodu, pričom možné je aj oneskorenie vývoja. Najvyššie riziko nakazenia je u žien do 20. týždňa tehotenstva, no najväčšie nebezpečenstvo pre plod predstavuje posledných päť dní pred pôrodom. Vtedy sa nakazenie môže končiť aj fatálne. U infikovaných novorodencov a tehotných žien je potrebná okamžitá hospitalizácia v nemocnici.

Ovčie kiahne a ich možné komplikácie

Ovčie kiahne u detí do jedného roka – skúsenosti

Diskutujúce k téme ovčích kiahní u malých bábätiek poznamenali, že poznajú niekoľko prípadov, keď bábätká pred dosiahnutím jedného roka toto vírusové ochorenie prekonali. Išlo o vážnejší a zdĺhavejší priebeh, ktorý sa prejavoval väčšími vyrážkami, avšak viaceré mamičky skonštatovali, že to mali „drobci“ aspoň za sebou. Normálne je vraj aj nakazenie novorodenca v nemocnici. Nie vždy je totiž bábätko chránené protilátkami od mamičky. Ak matka ovčie kiahne neprekonala a nebola ani očkovaná, protilátky dieťa nemá odkiaľ vziať. Aj tieto dôvody môžu viesť k nakazeniu tých najmenších, ktorých imunita nie je ideálne vybudovaná na boj s vírusom, ktorým sa ovčie kiahne šíria.

Ovčie kiahne u detí do jedného roka skúsenosti Modrykonik
Zdroj: Modrykonik.sk

Najčastejšie otázky – FAQ

Ovčie kiahne patria medzi najbežnejšie, no i najnákazlivejšie detské ochorenia. V prípade, že sa dieťa nakazí, je veľmi podstatné, aby rodič vedel, ako má na jednotlivé symptómy reagovať a postupovať pri ich liečbe. Všetky najdôležitejšie informácie sme zhrnuli v našom článku, pričom zopár ďalších zaujímavosti sme vtesnali do sekcie otázok a odpovedí. V komentároch pod článkom sú vítané otázky, opisy skúseností s vírusovým ochorením či akékoľvek iné čitateľské pripomienky k danej téme.

Keďže ovčie kiahne patria do kategórie vírusových ochorení, a teda sa viažu najmä na kvapôčkovú infekciu prenášanú prostredníctvom vzduchu, do tela sa infekcia dostáva prostredníctvom slizníc nosa, očí a úst. Putujú tak do pľúc, odkiaľ prechádzajú priamo do krvného obehu, pečene a do sleziny. Krv zabezpečuje, že sa infekcia plynule presunie do kože, kde následne dochádza ku kožným prejavom v podobe červených vyrážok.

Ak dieťa viditeľne trpí bolesťami vyvolanými červenými pľuzgierikmi, z ktorých vyžaruje teplo, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zápal či bakteriálnu infekciu. V takýchto prípadoch je potrebné ihneď vyhľadať lekára, ktorý zvyčajne predpisuje antibiotickú liečbu. Vážnym signálom je aj horúčka prekračujúca úroveň 39 °C, pričom lekára je potrebné vyhľadať aj pri dýchavičnosti a závratoch. Lekárska pomoc je nevyhnutná, keď vyrážky pokryjú jedno alebo obe oči. Lekára treba vopred kontaktovať, aby mohol zaopatriť optimálne podmienky, za ktorých nedôjde k stretu infikovanej osoby s ľuďmi v čakárni. Často sa stanoví pevný časový termín, kedy sa treba do ambulancie dostaviť.

Na zistenie prekonania ovčích kiahní existujú vyšetrenia protilátok, ktoré odhalia, či takýmito látkami ľudský organizmus disponuje. Ak je výsledok negatívny, osoba patrí do skupiny ľudí, ktorá by sa mala strániť infikovaných. V takom prípade je najvhodnejšou voľbou očkovanie proti ovčím kiahňam. O test na protilátky si treba požiadať u svojho všeobecného lekára, no je veľmi pravdepodobné, že si ho bude potrebné uhradiť z vlastného vrecka.

Plánovanie dovolenky sa zvykne diať už niekoľko mesiacov pred odchodom, je teda veľmi prirodzené, že náhlym výskytom ovčích kiahní človek nechce kompletne rušiť dovolenku. Oplatí sa to však zvážiť, keďže ide o vysoko nákazlivú chorobu, ktorá sa veľmi ľahko a rýchlo prenáša. Aj z tohto dôvodu sa odporúča radšej necestovať. Infikovanému dieťaťu tiež rýchlejšie ubehne liečebná doba, ak sa bude nachádzať v známom prostredí. Nehovoriac o príznakoch ovčích kiahní, ako je horúčka, nevoľnosť či zimnica, ktoré si vyžadujú pozornosť a najmä oddych pacienta. Vzťah medzi ovčími kiahňami a slnkom taktiež nie je najlepší. Vystavovanie vyrážok priamemu slnku môže vyvolať reakciu v podobe tvorby bielych fľakov v miestach pľuzgierikov. Pre postihnutú kožu dieťaťa nie sú prospešné ani sladké a chlórové vody.


Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Deti

Vaše hodnotenie:
(91%)