Optimálna výška a váha dieťaťa

Optimálna výška a váha dieťaťa podľa veku. Hmotnostné tabuľky detí

Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tie faktory, ktoré v podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu. Existuje však niekoľko ďalších vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré podmieňujú správny rast dieťaťa. Či je výška a váha dieťaťa optimálna, je potrebné pravidelne kontrolovať a sledovať, aby bolo možné zachytiť akékoľvek náznaky nezdravého vývinu.

Publikované: 09.02.2024
Aktualizované: 09.02.2024
Obsah článku:

Koľko má vážiť dieťa v jednotlivých etapách života? Ako rýchlo by malo dieťa rásť do výšky? Tieto otázky si zodpovieme prostredníctvom nasledujúceho článku, v ktorom na našich čitateľov čaká niekoľko prehľadných rastových a hmotnostných tabuliek detí, ďalej zaujímavosti o rozličných vplyvoch na rast dieťaťa a informácie o jednotlivých rastových obdobiach, v priebehu ktorých dieťatko „rastie ako z vody".

Získajte produkty na recenzovanie zadarmo. Stačí splniť tieto podmienky.

Meranie váhy a výšky detí

Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin. Rodičia by si však mali uvedomiť, že každé dieťa je v mnohých ohľadoch jedinečné, a preto medzi rovesníkmi dochádza k istým odchýlkam vo výške i váhe, ktoré nemusia nutne značiť, že ide o nejakú poruchu rastu alebo zdravotný problém.

Meranie váhy a výšky detí

Tabuľka veľkosti detí podľa veku

Zdravotný stav súvisiaci s váhou a výškou, a teda správnym rastom a vývojom dieťaťa, hodnotí lekár na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek detí, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom oficiálnych webových stránok Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Priemernú výšku a váhu dieťaťa sme zhrnuli a sprehľadnili prostredníctvom niekoľkých tabuliek, pričom je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ide len o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa. Je podstatné si totiž uvedomiť genetickú individuálnosť detí a tiež jednotlivé predispozície, ktoré ovplyvňujú tempo rastu a dynamiku vývoja.

Výška a váha bábätka v 1. roku života

Priemerná váha pre bábätká závisí od pohlavia, ale aj od spôsobu, akým matka pristupovala k svojej životospráve v priebehu tehotenstva. Vo všeobecnosti má priemerný novorodenec približne 3 200 gramov, pričom medzi dievčatami a chlapcami sa môže vyskytnúť 100-gramová odchýlka. Môže sa stať, že dievčatko je po narodení ťažšie ako priemerný chlapček, avšak práve tieto hmotnostné rozdiely sú podmienené individuálnymi predispozíciami jednotlivých jedincov. Fyziologický pokles spôsobuje, že po narodení dieťatko schudne 100 až 300 gramov, ktoré však v priebehu 10 až 12 dní znovu naberie.

Tabuľka 1: Mesačný prírastok výšky a váhy u detí v 1. roku života

Vek dieťaťa
(v mesiacoch)

Priemerná váha/výška dievčat
(v kg/cm)

Priemerná váha/výška chlapcov
(v kg/cm)

0

3,2/49,1

3,3/49,9

1

4,2/53,7

4,5/54,7

2

5,1/57,1

5,6/58,4

3

5,8/59,8

6,4/61,4

4

6,4/62,1

7,0/63,9

5

6,9/64,0

7,5/65,9

6

7,3/65,7

7,9/67,6

7

7,6/67,3

8,3/69,2

8

7,9/68,7

8,6/70,6

9

8,2/70,1

8,9/72,0

10

8,5/71,5

9,2/73,3

11

8,7/72,8

9,4/74,5

12

8,9/74,0

9,6/75,7

V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov, pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň. Platí teda, že v priebehu šiestich mesiacov deti zdvojnásobia svoju váhu, pričom ročné deti disponujú trojnásobkom svojej pôrodnej hmotnosti.

Keďže novorodenec ešte nedokáže stáť na nohách, pri meraní sa miesto pojmu „výška“ používa pojem „dĺžka“. Hodnota tejto premennej u novorodenca ihneď po narodení predstavuje v priemere 50 centimetrov. V priebehu prvého roku života detí je medzi chlapcami a dievčatami ako-tak badateľný centimetrový rozdiel, ktorý sa v druhom polroku prvého roku života zvyšuje temer na dvojcentimetrový. Prevažná časť detí počas prvého roka podrastie o obdivuhodných 25 centimetrov.

Váha a výška chlapcov a dievčat podľa veku (od 1. do 19. roku života)

Hmotnosť detí sa po druhom roku života každoročne zvyšuje v priemere o dva kilogramy, pričom rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sa pohybujú na úrovni pár stoviek gramov. S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k podstatnejším odchýlkam od smerodajných údajov uvedených v hmotnostných tabuľkách. Zbytočné obavy tým pádom nie sú na mieste a rodičia by mali v prvom rade počúvať pokyny lekára, ktorý je najpovolanejšou osobou na posúdenie správnosti vývoja konkrétneho dieťaťa.

Tabuľka 2: Veľkosť detí podľa veku (od 1. do 19. roku života)

Vek dieťaťa
(v rokoch)

Priemerná váha/výška dievčat
(v kg/cm)

Priemerná váha/výška chlapcov
(v kg/cm)

1

8,9/74,0

9,6/75,7

2

11,5/85,9

12,2/87,3

3

13,9/95,1

14,3/96,1

4

16,1/102,7

16,3/103,3

5

18,2/109,4

18,3/110,0

6

20,2/115,1

20,5/116,0

7

22,4/120,8

22,9/121,7

8

25,0/126,6

25,4/127,3

9

28,2/132,5

28,1/132,6

10

31,9/138,6

31,2/137,8

11

36,9/145,0

35,6/143,1

12

41,5/151,2

39,9/149,1

13

45,8/156,4

45,4/156,0

14

47,6/159,8

50,8/163,2

15

52,1/161,7

56,0/169,0

16

53,5/162,5

60,8/172,9

17

54,4/162,9

64,4/175,2

18

56,7/163,1

68,9/176,1

19

57,2/163,2

70,3/176,5

Na prelome ôsmeho až deviateho roku dochádza k zvýšeniu hmotnosti o tri kilogramy, pričom podstatnejší nárast začína vplyvom nástupu pubertálneho rastu. Práve puberta spôsobuje, že hmotnosť a výška dievčat v 10. až 13. roku narastá rapídnejším tempom, čo spôsobuje, že sú v tomto vekovom rozmedzí v porovnaní s chlapcami priemerne o jeden kilogram ťažšie a o jeden centimeter vyššie. Chlapčenská puberta síce nastupuje o rok neskôr ako u dievčat, no po cca dvoch rokoch sa prejaví rapídnym nárastom hmotnosti i výšky, čím chlapci vo veku 14 až 15 rokov naberajú pred rovesníčkami náskok o štyri kilogramy, pričom z aspektu výšky tento náskok predstavuje šesť až sedem centimetrov.

Kedy je potrebné spozornieť?

Dieťa je, samozrejme, podstatné pozorne sledovať, aby bolo možné o akýchkoľvek rapídnych zmenách v proporciách tela dieťaťa informovať lekára. Ten následne prostredníctvom vyšetrenia sám posúdi, či ide o problém, ktorý je potrebné riešiť, alebo prirodzenú odchýlku vo váhe a výške dieťaťa vplyvom pomalšieho vývinu. Na posúdenie správnosti vývoju slúži index telesnej hmotnosti – BMI, ktorý zohľadňuje pomer výšky a váhy ľudského tela. Optimálna hodnota BMI sa pre deti do 18 rokov líši v závislosti od veku, pričom pre dospelých je táto hodnota už stabilnejšia.

Minimálna a maximálna hodnota BMI ohradzujú normu, pričom akákoľvek hodnota pod minimálnou predstavuje problém s podvýživou, zatiaľ čo hodnoty nad udaným maximom signalizujú, že ide o nadváhu. Index telesnej hmotnosti však taktiež nie je smerodajným údajom, pretože nezohľadňuje prevahu svalovej hmoty, ktorá taktiež zvyšuje hmotnosť človeka. Čo sa týka novorodencov, je určovanie ich zdravotného stavu jednoduchšie, pretože kým deti pod 2 500 gramov sú považované za nezrelé, resp. nedonosené, bábätká s váhou nad 4 000 kilogramov patria do kategórie obrovských plodov.

Pre rodičov, ktorí ľahko podliehajú zbytočným obavám, je potrebné vyzdvihnúť fakt, že vo vyššie uvedených tabuľkách sa nachádzajú priemerné hodnoty, ktoré nepredstavujú presnú hmotnostnú či výškovú hodnotu, ktorú by dieťa malo spravidla dosiahnuť. Jednotlivé tabuľky WHO a CDC taktiež disponujú istými mínusovými a plusovými odchýlkami, ktoré sa stále nachádzajú v rámci normy. Existuje totiž množstvo faktorov, ktoré na tieto vývojové atribúty ľudského tela vplývajú, a teda nie je možné každé dieťa generalizovať.

Body Mass Index deti

Faktory ovplyvňujúce výšku a váhu detí

Výška a váha detí je primárne ovplyvňovaná ich pohlavím. Je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa dievčatá rodia s nižšími hmotnostnými a výškovými hodnotami ako chlapci. Samozrejme, existujú aj výnimky, a to hlavne z dôvodu genetiky, ktorá podmieňuje tieto atribúty potomstva. Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín totiž predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa. Väčšinou je teda platné, že dvom nízkym rodičom sa nenarodí dieťa, ktoré v dospelosti dosiahne výšku dvoch metrov, avšak môžu sa takéto odchýlky vyskytnúť, a to najmä preto, že gény môžu pochádzať aj od ďalších príbuzných z jednotlivých častí rodokmeňa dieťaťa.

Je dôležité poznamenať, že váha a výška bábätka je v prvom rade v rukách matky. Práve zdravá životospráva a eliminovanie akýchkoľvek škodlivých látok, ktoré pred tehotenstvom užívala, môže pôsobiť na správny vnútromaternicový vývoj plodu. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom. Predčasný pôrod spôsobuje, že dieťa nemá čas sa plne vyvinúť ako jeho rovesníci, ktorí prišli na svet v termíne, avšak často tieto odchýlky spôsobené skorým pôrodom bábätka dobehnú v rámci výšky i váhy.

Ďalším faktorom s účinkom na výšku a váhu u detí je dojčenie. Je totiž istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. Tieto odchýlky nedojčené deti veľmi rýchlo dorovnajú, a to ešte v priebehu prvého roku života. Podstatnejší účinok majú rozličné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú príjem stravy, aktivitu a životný štýl dieťaťa. Môžu to byť napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta. Kortikosteroidy totiž spomaľujú rast a oslabujú kostný metabolizmus.

Zdravá životospráva detí výrazne pôsobí na ich prirodzený a správny rast. Preto je zo strany rodičov veľmi dôležité, aby dohliadali na spánkový režim a stravovacie návyky svojich detí. Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca. Z hľadiska stravy je nutné, aby dieťa prijímalo dostatok vitamínov, minerálov a živín, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Netreba zabúdať ani na pitný režim. V priebehu života dieťaťa vývoj podmieňujú aj rastové a pohlavné hormóny, ktorých nerovnováha môže viesť k spomaleniu rastu.

Aká je optimálna výška dieťaťa

Rastové obdobia dieťaťa

Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca. V každom z jednotlivých období človek nadobúda istú časť finálnej podoby svojej postavy.

Fetálny rast plodu

Prvým je fetálny rast prebiehajúci v tele matky. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka. Takisto negatívne na plod vplývajú aj chronické alebo infekčné ochorenia matky.

Infantilný rast bábätka

Po narodení bábätka prichádza na rad infantilný rast, ktorý je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku. Na správny vývoj dieťaťa v tomto období stále vplývajú niektoré faktory z predchádzajúceho vnútromaternicového štádia vývinu, no do rastovej rovnice vstupujú ďalšie premenné, ako výživa v podobe materského či umelého mlieka, priame okysličenie či rastové hormóny. V priebehu tohto obdobia pribúda ďalších 15 % z konečnej výšky jedinca.

Detská krivka rastu

Keď dieťa prehupne do predškolského až mladšieho školského veku, nastáva obdobie nazývané detská krivka rastu. Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty. Na rast v tomto štádiu vo veľkej miere pôsobia najmä rastové hormóny, pričom zaváži aj zdravá životospráva zahrňujúca nielen vyváženú stravu, ale i dostatok fyzickej aktivity. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa. V priebehu tohto obdobia nadobúdajú deti prírastok predstavujúci až 40 % zo svojej finálnej výšky.

Detská krivka rastu

Pubertálny rast dieťaťa

Pubertálny rast je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt. Kým u dievčat puberta začína okolo 10. roku života, u chlapcov započína toto vývojové štádium približne o rok neskôr. Chlapci síce zažívajú rastový špurt neskôr ako dievčatá, avšak práve tento faktor v kombinácii s časom navyše pred počiatkom pubertálneho veku, zaručujú väčší výškový rozdiel v dospelosti oproti dievčatám. Puberta sa podieľa na posledných 15 % z finálnej výšky jedinca, pričom následne nastáva uzavretie rastových štrbín.

Váha a výška u detí – skúsenosti

Porovnávanie dieťaťa s rovesníkmi je jednou z najväčších príčin zbytočných obáv. Aj diskutujúce mamičky vyzdvihli potrebu riadiť sa pokynmi a radami pediatra, pretože okolie nepozná všetky faktory ovplyvňujúce vyššiu alebo nižšiu váhu dieťaťa, a teda posudzujú dieťa len na základe toho, čo vidia. Podľa názoru viacerých diskutujúcich je najdôležitejšie hľadieť na stravu a množstvo pohybu dieťaťa, čo dopomôže k optimalizovaniu váhy, resp. hodnoty BMI.

Optimálna výška a váha dieťaťa skúsenosti Modrykonik

Optimálna výška a váha dieťaťa diskusia Modrykonik
Zdroj: Modrykonik.sk

Najčastejšie otázky – FAQ

Výška a váha sa považujú za najdôležitejšie aspekty, na základe ktorých je možné posudzovať zdravý rast dieťaťa, a to v rozličných štádiách vývoja. Opätovne upozorňujeme, že hmotnostné tabuľky detívýškové hodnoty podľa veku dieťaťa sú považované za orientačné, a preto ich netreba považovať za smerodajné. Ďalšie zaujímavé informácie k danej téme sme zhrnuli v našej sekcii otázok a odpovedí, pričom akékoľvek skúsenosti, otázky či odporúčania čitateľov majú vyhradené miesto v sekcii komentárov.

Áno, v prípade skoršieho nástupu puberty dochádza k predčasnému uzavretiu rastových štrbín, čím konečná výška dosahuje nižšie hodnoty ako by to malo byť podľa pôvodného scenára, v ktorom by pubertálny rast započal v správnom čase. Ak však pubertálny rast nastane u vášho dieťaťa neskôr ako u jeho rovesníkov, ide najmä o sexuálne dozrievanie, ktoré má mierne omeškanie. Rast by v takomto prípade mal prebiehať normálne, čo znamená, že jedinec nebude v dospelosti ukrátený ani o centimeter predurčenej výšky.

Rastové grafy slúžia najmä pre lekárov na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa. Výškové i hmotnostné grafy zohľadňujú jeden z atribútov v pomere s vekom dieťaťa. Kým os „x“ prislúcha veku dieťaťa, na osi „y“ je potrebné vyhľadať príslušnú váhu, resp. výšku vášho dieťaťa. Prepojením dvoch údajov získate určitý percentil. Ideálny percentil je 50, avšak akýkoľvek bod v rozsahu 3. až 97. percentilu je považovaný za normu. Už pod 10. percentilom však lekár spozornie, pretože táto hodnota u dieťaťa naznačuje podváhu. Presný opak platí pre body nad 90. percentilom rastového grafu, ktoré zodpovedajú nadváhe. Vážna podvýživa spadá pod 3. percentil, pričom nad 97. percentilom sa hovorí o obezite.

Percentil 75 znamená, že až 75 % detí v rovnakom veku má totožné alebo nižšie BMI ako vaše dieťa, zatiaľ čo index telesnej hmotnosti 25 % detí je v porovnaní s tým vášho dieťaťa vyšší.

Kým dĺžku detí do dvoch rokov meriame v polohe ľahu s vyrovnanými nožičkami, staršie deti sa merajú postojačky. Aby bolo meranie čo najpresnejšie, dieťa musí byť vyzuté, pričom stáť musí vo vzpriamenej polohe. Špičky nôh sa vzájomne musia dotýkať, zatiaľ čo chrbát, lopatky i päty nôh sa opierajú o stenu. V takejto polohe sa následne meria rozdiel medzi podložkou a najvyšším bodom hlavy dieťaťa. V domácnosti na takéto meranie postačí krajčírsky meter, ktorý treba upevniť na stenu. V záujme čo najpresnejších výsledkov je však potrebné vykonávať pravidelné meranie dieťaťa vždy tým istým meracím prostriedkom, pričom aj osoba vykonávajúca meranie by mala byť tá istá, aby sa predišlo väčším odchýlkam v dôsledku rozdielneho spôsobu merania.


Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Deti

Vaše hodnotenie:
(90.4%)