Imunologické okno u detí

Imunologické okno u detí – čo podávať a aký je postup?

Nejednému sa môže zdať, že alergie a intolerancie ovládli náš svet. Príčinou môže byť nadmerné užívanie liekov, ale aj zmena životného štýlu. Smerom k lepšiemu pokročila hygiena, preto sa úspešne vyhýbame stretu s potrebným množstvom baktérií, voči ktorým by si telo malo v priebehu života vytvoriť protilátky. Aby organizmus z nejakej potraviny nevytvoril alergén, je potrebné sa v určitom období života dieťaťa, v tzv. imunologickom okne, pokúsiť o zavedenie potenciálnych alergénov do každodennej stravy bábätka. Takáto príležitosť na experimentovanie so stravou dieťaťa sa otvára v rozmedzí ukončeného 4. mesiaca a dosiahnutím jedného roka.

Publikované: 05.06.2023
Aktualizované: 10.06.2024
Obsah článku:

V čom spočíva imunologické okno, kedy je vhodné nahrádzať materské, resp. umelé mlieko príkrmami a akú úlohu zohráva lepok v období imunologického okna u detí si zhrnieme v nasledujúcich odsekoch nášho článku.

Čo to je imunologické okno?

Hoci sa pojem „imunologické okno“ často skloňuje spolu so slovom „mýtus“, čo spôsobuje najmä fakt, že sa v publikáciách a na internete začal objavovať až v posledných desaťročiach, imunologické okno je charakterizované ako štádium života dieťaťa, v ktorom dochádza k úplnému vymiznutiu protilátok, ktoré sa do krvi bábätka dostali ešte v priebehu tehotenstva. Bábätko sa v tejto fáze ocitá medzi 4. a 7. mesiacom života a v podstate ide o unikátne a ideálne obdobie na predstavenie alergénov vyvíjajúcemu sa organizmu dieťatka.

Je to najmä z toho dôvodu, že sa žalúdok dieťaťa nachádza v stave tolerancie voči neznámym alergénom v potravinách. Takouto formou je možné dosiahnuť tzv. orálnu toleranciu alergénov. Tá však nemusí nutne vzniknúť, ak detský organizmus príde do kontaktu s alergénmi príliš skoro alebo veľmi neskoro. Práve takýto postup vedie k vzniku potravinových alergií a rôznych ochorení týkajúcich sa intolerancií voči vybraným potravinám.

Postupne sa tvoriaci a budovaný imunitný systém bábätka sa stará o to, aby ničil baktérie nepatriace do organizmu, pričom zabezpečuje istú toleranciu voči jednotlivým potravinovým bielkovinám, čo znamená, že nedochádza k výrazným imunitným reakciám na podávanú stravu. V tomto prípade nejde tak o zavádzanie prvých príkrmov s cieľom nahradiť vybrané intervaly vyhradené pre dojčenie, ale skôr o iniciovanie procesu tvorby protilátok proti možným alergénom, ktoré by mohli v budúcnosti spôsobiť hlboko zakorenené alergie a intolerancie voči bežným surovinám.

Koncom minulého storočia odborníci odporúčali zavádzanie alergénov, resp. rizikových potravín, akými sú vajíčka, ryby, orechy či pšenica, do detského jedálnička až po 1. či dokonca 3. roku života dieťaťa. V priebehu ďalších desaťročí sa však dospelo k názoru, že v rámci detského vývoja dochádza k štádiu imunologického okna, keď sa postupným vystavením detského organizmu rozličným alergénom znižuje pravdepodobnosť vzniku potravinových alergií.

Existujú dokonca i štúdie, ktoré potvrdili, že deti prijímajúce arašidy pravidelne od nízkeho veku majú menšiu pravdepodobnosť výskytu alergie ako deti, ktoré sa tejto suroviny stránili. Aj napriek množstvu odborných štúdií ostáva otázka imunologického okna neprebádanou časťou detského vývoja, ktorá si vyžaduje veľmi opatrné zaobchádzanie, pričom najväčší pozor by sa malo dávať v prípade bábätiek, kde je na základe rodinnej anamnézy možná genetická dedičnosť potravinových alergií. Kým v prípade genetickej predispozície pochádzajúcej od oboch rodičov sa dieťa alergii so 70-percentnou pravdepodobnosťou nevyhne, alergia vyskytujúca sa len u jedného z rodičov znižuje riziko dedičného prenosu potravinovej alergie na 30 až 45 percent.

Čo to je imunologické okno?

Kedy nahradiť mlieko príkrmom?

Materským mliekom by sa mali deti kŕmiť čo najdlhšie, čo však neznamená, že by mala ich výživa pozostávať len z tejto jednej zložky. Prikrmovanie, a teda postupné zavádzanie prvých príkrmov sa odporúča u dojčiat od 6. mesiaca života, pričom v prípade bábätiek odchovávaných na umelom mlieku sa hranica posúva na dobu ukončeného 4. mesiaca života dieťaťa.

Zavádzanie príkrmov však neznačí to, že sa automaticky prestáva dojčiť. Príkrmy by totiž mali spočiatku nahrádzať jedno, maximálne dve jedlá denne, pričom najčastejšími intervalmi prvých príkrmov sú obedné a predspánkové kojenia. Dojčenie a prikrmovanie teda idú ruka v ruke, pričom pre správnu tvorbu detskej imunity je vhodné do tohto stravovacieho kolotoča zaraďovať aj samotné alergény. Potrebné je však držať sa konkrétnych postupov, v ktorých spočíva samotné prikrmovanie, ale aj imunologické okno.

V prípade zavádzania príkrmov je dôležité, aby bola strava dostatočne vyvážená, pretože práve nezdravé zloženie komplementárnej výživy môže v budúcnosti viesť k zdravotným komplikáciám v podobe obezity, anémie a iných civilizačných ochorení spájaných s nedostatkom vitamínov a minerálov. Vysokým množstvom potrebných živín disponuje materské mlieko, ktoré okrem výživnej funkcie má aj ďalšiu, a to ochrannú. Obsahuje totižto rozličné látky chrániace organizmus dieťaťa pred zápalmi a baktériami, čo pomáha najmä v čase imunologického okna, keď sa bábätku vytvára orálna tolerancia voči istým potravinám. Práve preto je podstatné, aby sa popri zavádzaní príkrmov a alergénov do každodennej stravy bábätka stále dokrmovalo i materským mliekom.

Kedy nahradiť mlieko príkrmom?

Imunologické okno a postup zavádzania alergénov

Postupy zavádzania alergénov v rámci imunologického okna sa líšia v závislosti od konkrétnej krajiny. Ide najmä o rozšírenosť surovín využívaných v tej ktorej zemi. Kým u nás sa zameriavame najmä na možné intolerancie lepku a mlieka, resp. laktózy, v Severnej Amerike sa snažia do detského jedálnička čím skôr zakomponovať vajíčka a arašidy.

Ako a čo teda dávať ochutnávať bábätku počas imunologického okna? Kým zeleninové a mäsové príkrmy sa podávajú v dávke hodnej jedného dojčenia, podávanie potravín v rámci imunologického okna by sa malo započínať v naozaj malých množstvách, a to vo forme omrviniek z pečiva, obliznutím lyžičky predtým potretej avokádovou nátierkou či ochutnávaním minimálnych porcií jedál s obsahom vajíčok, arašidov, rybieho mäsa či citrusových plodov. V súvislosti s rybím mäsom je podstatná opatrnosť, a to nielen z hľadiska kvality danej suroviny, ale i stave vykostenia ryby pri kúpe.

Čo sa týka alergénov obsiahnutých v rozličných druhoch orechov, orieškov a semienok, je potrebné, aby sa bábätku podávali v malých množstvách a v jemne pomletej forme, čím sa u detí vyhnete riziku vdýchnutia týchto surovín.

Aj napriek tomu, že zavádzanie príkrmov a imunologické okno sú dva procesy nastoľovania potravinových návykov dieťaťa, ktoré sa z aspektu časového horizontu priam prekrývajú, je možné konštatovať, že je medzi nimi mierny rozdiel, a to najmä z hľadiska množstva podávaného jedla. Zatiaľ čo jeden príkrm potenciálne nahrádza jednu dennú dávku materského, resp. umelého mlieka, alergény sa v imunologickom okne podávajú formou pravidelného ochutnávania minimálnych kúskov, a teda omrviniek pečiva, zrniek ryže alebo kvapiek štiav z citrusových plodov.

Počas oboch týchto procesov môže dochádzať k negatívnym reakciám prejavujúcim sa prostredníctvom tráviacich ťažkostí, vyrážok či iných symptómov fyziologického charakteru, ktoré je potrebné u bábätiek veľmi dôkladne sledovať.

Postup zavádzania alergénov

Laktóza v imunologickom okne u detí

Bábätko by malo počas imunologického okna stále prijímať materské, resp. umelé mlieko, pričom platí, že by ste sa mali obrovským oblúkom vyhýbať kravskému či inému živočíšnemu mlieku. Na mlieko živočíšneho pôvodu majú totiž mnohé dojčatá alergickú reakciu ešte pred dosiahnutím 6. mesiaca života, pričom tento fakt závisí najmä od času, kedy sa dieťa s bielkovinou pochádzajúcou zo živočíšneho mlieka prvýkrát stretne. Alergická reakcia na kravské mlieko u väčšiny detí zmizne do 1., prípadne 6. roku života dieťaťa.

V súvislosti s mliekom sa tiež neodporúčajú rastlinné alternatívy vo forme sójového, mandľového či kokosového mlieka. Tieto „mliečne“ verzie môžu taktiež vyvolať alergickú reakciu. Hoci ich hlavnou nevýhodou je ich neschopnosť pokrývania nutričných potrieb bábätiek. Túto „moc“ má výhradne materské mlieko, resp. umelé mliečne formuly.

Lepok u nedojčených i dojčených detí

V imunologickom okne ide teda v podstate o ochutnávanie stravy, ktorú ako rodič prijímate v blízkosti svojho dieťaťa. Dôležitou súčasťou tohto obdobia je predstavenie lepku detskému organizmu. Ak sa totiž tejto potravinovej zložke vystaví dieťa v neskoršom období, zvyšuje sa pravdepodobnosť vzniku celiakie, cukrovky a iných civilizačných ochorení.

Ako sme už vyššie spomenuli, materské mlieko má ochranný charakter, vďaka ktorému podávanie potravín s obsahom lepku dojčeným deťom nezaťažuje ich organizmus v takej miere, ako by si človek predstavoval. Umelé mlieka, resp. umelé mliečne formuly sú v dnešnej dobe upravené tak, aby sa zložením čo najviac priblížili materskému mlieku. To znamená, že aj v prípade detí živených umelým mliekom je zaradenie lepku do jedálnička bezpečné a prijateľné, no odporúča sa opatrnejší prístup ako u detí prijímajúcich materské mlieko.

Bez ohľadu na druh prijímaného mlieka (materského či umelého) je najpodstatnejšie, aby sa miera podávaného lepku regulovala. Veľké množstvo lepku sa totiž môže u dieťaťa v budúcnosti prejaviť práve vznikom celiakie. Spočiatku sa teda odporúča podávať bábätku približne 6 gramov pšenice denne, a to najmä vo forme pšeničnej múky primiešanej do zeleninového či ovocného príkrmu, prípadne v podobe sušienok a piškót vhodných pre daný vek.

Laktóza a lepok v imunologickom okne u detí

Imunologické okno u detí – skúsenosti

Na známom diskusnom fóre Modrý koník sa objavila otázka súvisiaca s imunologickým oknom a postupným zavádzaním príkrmov a alergénov do jedálnička dieťaťa pred dosiahnutím prvého roku života. Diskutujúce vo viacerých prípadoch poznamenali, že prikrmovanie a navyknutie detí na alergény závisí najmä od individuálneho postoja dieťaťa voči ponúkanej strave. Kým niektoré deti bez problémov príkrmy prijmú, iné ich tvrdohlavo odmietajú, čo môže viesť mamičky k presunutiu postupného zavádzania komplementárnej výživy aj o niekoľko týždňov. Viaceré diskutujúce mamičky vyzdvihli dôležitosť zaradenia lepku do každodenného jedálnička dieťaťa, čo môže v budúcnosti pomôcť v predídení celiakii a iným civilizačným ochoreniam. V prípade lepku volili formu chlebových omrviniek či detských piškót namáčaných v nesladenom čaji.

Aj tu teda možno konštatovať, že každý prípad je čisto individuálny a závisí od matky či rady pediatra, čo sa dieťatku počas imunologického okna podáva. Potrebné je dodržiavať isté postupy tvorby detského jedálnička, regulovať množstvo podávaných surovín a následne sledovať jeho reakcie na konkrétnu stravu a jej jednotlivé zložky.

Imunologické okno u detí skúsenosti Modrykonik

Imunologické okno u detí diskusia Modrykonik
Zdroj: Modrykonik.sk

Najčastejšie otázky – FAQ

Zaujímajú vás aj iné informácie súvisiace s témou imunologického okna a zavádzania alergénov či prvých príkrmov do jedálnička dieťaťa? Napadajú vám ďalšie otázky, na ktoré odpoveď neodznela v texte článku ani v sekcii otázok a odpovedí? Neváhajte nám ich položiť v komentároch pod článkom. Odpovieme na ne čo najskôr.

Najdôležitejšou súčasťou obdobia imunologického okna i podávania prvých príkrmov je sledovanie dieťaťa a jeho fyziologických reakcií na podávanú stravu. Ak po prvom ochutnaní novej suroviny, ako je jahoda či paradajka, javí isté známky intolerancie, nemusí to ešte nič znamenať. Začervenanie úst alebo vyrážky sú prirodzenou reakciou organizmu na novú, predtým nevídanú zložku potravy. Takéto reakcie v priebehu hodiny alebo dvoch zmiznú. Ak sa zlá reakcia na tú istú potravinu objaví znovu, je lepšie, ak vyhľadáte lekára, ktorý vám poradí, ako ďalej postupovať.

Detská imunita sa buduje počas imunologického okna bez ohľadu na množstvo potravín, resp. alergénov, ktoré dieťatku podávate. Dôležité je tiež poznamenať, že deti mnohokrát v tomto štádiu života celú dávku potravy ani nezjedia. Protilátky sa vytvoria aj vďaka malému množstvu, ktoré dieťa prijme olizovaním, ochutnávaním či cmúľaním.

Alergie sú v mnohých prípadoch podmienené genetickou dedičnosťou, čo znamená, že ak niekto z rodiny trpí silnou alergiou či potravinovou intoleranciou, je dosť pravdepodobné, že sa s rovnakými ťažkosťami budú musieť vyrovnávať aj deti. Imunologické okno je ideálnym obdobím na tvorbu detskej imunity, no všetkým, najmä do genetiky silne zakoreneným, alergiám sa ani využitím tohto vývojového štádia nemožno vyhnúť.

Ideálnym obdobím na zavádzanie antigénov, a teda látok podmieňujúcich tvorbu protilátok, je 4. až 6. mesiac života dieťaťa. V tomto čase sa často odporúča aj so započatím zavádzania prvých príkrmov. Pre mamičky je to veľmi hektické vývojové štádium dieťaťa, a to najmä z hľadiska nutného dôkladného a pozorného sledovania každej, i tej najmenšej reakcie na požívanú stravu. Aj v tomto prípade platí, že je zo strany rodičov potrebná veľká dávka trpezlivosti a vytrvalosti.

Quinoa ponúka množstvo výživových benefitov, a to najmä vo forme vysokého obsahu vlákniny a rastlinných bielkovín. Je tiež zdrojom železa a iných podstatných minerálov, pričom neobsahuje lepok, ktorý sa zvyčajne charakterizuje ako jeden z najväčších alergénov. Deťom sa môže táto surovina podávať od 7. mesiaca života, pričom je potrebné, aby sa detský organizmus počas imunologického okna stretol aj s lepkom, pretože tak môžete znížiť pravdepodobnosť výskytu celiakie a lepkovej intolerancie v neskorších štádiách života vášho dieťaťa.


Komentáre
Izabela Hartmanová 12.Jul.2023
Človek je z toho jeleň. Kedy, čo tomu dieťaťu dať. Niektoré mamičky už do roka vyskúšajú všetko, iné sa boja dať aj kravské mlieko do príkrmu. Ja som sa držala toho, že od 8. mesiaca napríklad sme vyskúšali všeličo možné, skôr nie. Ale neskúšala som určite morské ryby, plody a pod. Načo? Prsote, čo prišlo na tanier, skúšala som mu dať ochutnať.

Odpovedať

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Deti

Vaše hodnotenie:
(91.2%)