Separačná úzkosť

Separačná úzkosť u bábätka aj starších detí – ako vzniká, ako sa prejavuje a ako dlho trvá?

Mnoho rodičov si zvykne na vynikajúce socializačné schopnosti svojho bábätka, pre ktoré je opatera zo strany iných príslušníkov rodiny či rodinných priateľov prijateľná a bezproblémová. Niekedy však môže dôjsť k prelomovej zmene, ktorá zapríčiní, že si dieťa vyžaduje neustálu pozornosť matky. Tento prirodzený jav vo vývoji dieťaťa poznáme pod názvom separačná úzkosť.

Publikované: 01.07.2023
Aktualizované: 10.06.2024
Obsah článku:

Čo vôbec separačná úzkosť je, aké sú jej príznaky, kedy sa objavuje, ale i čo tento stav spôsobuje, či možnosť separačnej úzkosti u starších detí vám priblížime v nasledujúcich odsekoch nášho článku.

V čom spočíva separačná úzkosť?

Ide o stavy úzkosti, ktoré sa objavujú najmä v období medzi 6. až 12. mesiacom života bábätka, hoci objaviť sa môžu aj skôr. K vyvrcholeniu symptómov však dochádza počas fáz separačnej úzkosti v 12., 18. a 24. mesiaci života dieťaťa, a teda v neskorších štádiách jeho vývinu. Vo všeobecnosti sa separačná úzkosť prejavuje neprehliadnuteľnými úzkostnými stavmi a strachom spojeným s odlúčením od matky.

Prirodzene, ide o iracionálne reakcie, ktoré sú podložené postupným formovaním osobnosti bábätka v podobe nadväzovania citových pút s najbližšími osobami, a teda rodičmi, súrodencami, starými rodičmi, ale i ďalšími príslušníkmi úzkeho okruhu ľudí, ktorých stretáva najčastejšie v prvých mesiacoch svojho života. Separačná úzkosť je úplne prirodzenou súčasťou vývinového procesu. Ak by si takýmto obdobím dieťa vôbec neprešlo, boli by na mieste obavy z vývinovej poruchy, ktorej príčina môže prameniť v potenciálnom nevytvorení dostatočne pevných citových väzieb bábätka voči blízkym ľuďom.

V čom spočíva separačná úzkosť?

Prečo vzniká separačná úzkosť?

Separačná úzkosť u detí môže mať rôzne príčiny, pričom najčastejšie ide o nutné odlúčenie od osoby, s ktorou dieťa trávi väčšiu časť dňa. No spôsobiť ju môžu aj rodinné problémy v podobe hádok alebo rozvodu rodičov či nečakaná zmena prostredia presťahovaním sa.

Separačná úzkosť sa môže prejaviť taktiež u starších detí, a to najmä v čase nástupu do materskej školy a školy, pričom aj náhla zmena školy z dôvodu zmeny bydliska vyvoláva u niektorých detí veľmi negatívne reakcie. Niektoré dokonca dobre neznášajú ani krátkodobé odlúčenie od rodičov a blízkych vo forme školských výletov, letných táborov či škôl v prírode. Často si tieto chvíle s rovesníkmi nedokážu naplno užiť práve z dôvodu separačnej úzkosti a domov prichádzajú so zlými zážitkami.

Ako sa prejavuje separačná úzkosť?

Na započatie separačnej úzkosti sa nedá pripraviť, pretože prichádza doslova zo dňa na deň. Všetky prejavy logicky súvisia s tou jednou osobou, ktorú dieťa považuje za najbližšiu. Tá dokáže niektoré symptómy dokonca „vyliečiť“, resp. zmierniť. Najcharakteristickejším príznakom separačnej úzkosti u detí je priam hysterický plač prechádzajúci za hranice hlasného revu, ktorý dokáže utlmiť až utíšiť samotná blízka osoba, zväčša matka.

Takúto výraznú reakciu nemusí vždy vyvolať len dlhodobé odlúčenie od konkrétnej osoby, stačí totiž, že je ďalej ako na dosah ruky dieťaťa a hneď je problém na svete. Práve pre túto separačnú poruchu nemá mnoho žien možnosť vykonať svoje bežné domáce povinnosti alebo naplniť svoje základné potreby v pokoji a bez neustálej nutnosti venovať sa inému človeku. Vo väčšine prípadov sa totiž deti prežívajúce separačnú úzkosť upokoja až v náručí matky či inej vybranej osoby. Kým sa v nej však neocitnú, tak na ňu neprestajne volajú, dožadujú sa všetkej jej pozornosti, plačú a naťahujú sa za ňou.

Ak ide o separačnú úzkosť u dojčiat, tá sa prejavuje aj častejším pýtaním si prsníka, pretože práve tento úkon sa im spája s bezpečím a pokojom, čo je presný opak emócií, ktoré deti zažívajú pri separačnej úzkosti. Čo sa týka iných rodinných príslušníkov, s ktorými dieťa predtým trávilo množstvo času, tí sa v očiach dieťaťa dostávajú na úplne vedľajšiu koľaj. Vydržia s nimi bez plaču alebo iných prejavov namietania len na veľmi krátku dobu alebo dokonca vôbec.

Dieťa sa dokáže tiež veľmi ľahko naviazať na domáce prostredie, čo zapríčiňuje, že pobyt mimo domova, napr. u rodinných príslušníkov, na návštevách, v obchodoch či na dovolenkách, nedokáže spracovať primeraným spôsobom. Aj to je prejav separačnej úzkosti.

Ako sa prejavuje separačná úzkosť?

Separačná úzkosť a spánok

Separačná úzkosť má veľmi veľký vplyv na psychiku dieťaťa, čo nevylučuje ani prejavy, ktoré sa odzrkadľujú nielen na ich spánkovom režime, ale i samotnom priebehu spánku. Deti so separačnou úzkosťou majú zväčša ťažkosti so zaspávaním alebo trpia prerušovaným spánkom, pričom frekventované prebúdzanie môžu mať na svedomí zlé sny, nočné mory alebo strach z tmy. Všetko so všetkým súvisí, a preto nie je vôbec prekvapivé, ak zlé sny v prípade niektorých detí vedú až k pomočovaniu.

Deti sa v dôsledku nočných môr často schyľujú k spánku v spoločnosti matky či blízkej osoby, čim sa ich naviazanie na túto konkrétnu osobu ešte viac prehlbuje. Ovplyvnené sú intervaly denného spánku, ktoré sa skrátia alebo ich dieťatko úplne eliminuje zo svojho každodenného rozvrhu.

Ako dlho trvá separačná úzkosť?

Separačná úzkosť väčšinou trvá 1 až 2 týždne. Tak rýchlo ako prišla, spontánne môže v závislosti od konkrétneho dieťatka aj odísť, pričom je dôležité, aby ustúpila skôr ako po troch mesiacoch. Nezvládnutím tohto obdobia sa môže totiž u detí vytvoriť patologická verzia separačnej úzkosti, ktorá má veľký vplyv na zaradenie sa dieťaťa do rovesníckeho kolektívu, ale aj jeho vzdelanie, čo priamo súvisí so socializačnými schopnosťami, ktorými disponuje.

Ako dlho trvá separačná úzkosť?

Rady, ako sa vyrovnať so separačnou úzkosťou u detí

Prejavy separačnej úzkosti, menovite hysterický plač, nikdy neignorujte, pretože váš prístup k tomuto problému môže mať v budúcnosti veľmi výrazný dopad na sebavedomie vášho dieťaťa, ale aj jeho schopnosť vytvárať si vzťahy k iným ľuďom. Preto by mal byť určite vylúčený krik a akákoľvek iná agresívna reakcia na hysterický záchvat plaču dieťaťa. Pomalým a milým prístupom dosiahnete oveľa pozitívnejšie výsledky, pričom aj v tomto prípade je kľúčom riadna dávka trpezlivosti a zachovanie chladnej hlavy.

Separačnú úzkosť u bábätka, resp. u dojčaťa je možné zmierňovať ukladaním dieťaťa do kresielka alebo do vajíčka, v ktorom je potrebné ho nosiť všade so sebou. Ak teda potrebujete ísť na toaletu, umiestnite dieťa vo vajíčku priamo pred pootvorené dvere, aby na vás videlo. To isté platí aj v prípade, že varíte či žehlíte. Pomôcť však môže aj každodenná intenzívna chvíľka hrania sa a mojkania sa s bábätkom, vďaka čomu by mohlo dieťatko potenciálne vydržať v postieľke aspoň niekoľko minút bez vašej prítomnosti. Tieto kroky vedú dieťatko k správnemu emocionálnemu vývinu.

Časom si dieťa uvedomí, že sa k nemu vždy vrátite, aj keď vás na nejakú chvíľu nebude mať nablízku. V upevnení tohto faktu môže dieťaťu pomôcť jednoduchá hra na schovávačku. Stačí sa počas hrania skryť za väčší kus nábytku so slovami, „Kde je maminka? Tu je maminka!“ Takto dieťa pochopí, že aj keď vás nemá vo svojom zornom poli, ste v jeho blízkosti i naďalej a vždy sa k nemu vrátite.

Navyknutie dieťaťa na dlhšiu dobu odlúčenia

Avšak v prípade, že si musíte niečo dôležité vybaviť, no dieťa so sebou nemôžete z nejakého dôvodu vziať, vždy sa postarajte o to, aby bolo pred vaším odchodom nakŕmené a vyspinkané, čím docielite jeho dobré naladenie, no tiež znižujete pravdepodobnosť výrazných prejavov separačnej úzkosti. Odchod z domácnosti by ste nemali predlžovať a za žiadnych okolností by ste sa nemali so svojím dieťaťom lúčiť s ľútosťou rozoznateľnou v hlase a očiach, pretože práve takéto správanie z vašej strany umocňuje dieťa v tom, že je jeho úzkosť opodstatnená. V podstate mu takto ukazujete, že podobnú úzkosť pociťujete aj vy, čo ho znervózni a vydesí ešte viac.

Nesprávny je aj opačný postup, a teda náhle odlúčenie útekom. Takýto spôsobom odlúčenia dokáže nalomiť dôveru, ktorú ste si s dieťaťom vybudovali. Preto je dobré, ak si vytvoríte istý rozlúčkový rituál, ktorý umocní dieťa v tom, že sa po istom čase určite vrátite. Vždy je lepšie, ak sa od bábätka odlúčite v domácom prostredí, pričom v prípade, že vám okolnosti túto alternatívu neumožňujú a vaše dieťa bude strážené v cudzom prostredí, je vhodné, aby bolo s týmto miestom vopred oboznámené. Ideálne je, ak vaše dieťa postráži niekto, koho už pozná a má k tejto osobe vytvorený aspoň nejaký vzťah.

Využitie opatrovateľských služieb je tiež v poriadku, no v takomto prípade by malo dieťa ostať najlepšie vo svojom domácom prostredí. V súvislosti s miestom, kde bude dieťa strážené, a osobou, ktorá je krátkodobou starostlivosťou oň poverená, je ideálne, ak je aspoň jeden z týchto faktorov pre dieťa známy. Veľmi dobré je, ak má dieťa nejakú obľúbenú hračku, ktorá v ňom vzbudzuje pocit istoty. Táto hračka v čase odlúčenia od vás hrá kľúčovú rolu, pretože aj napriek tomu, že vaše dieťa nemôže byť vo vašom náručí, blízkosť obľúbenej hračky môže byť v čase separačnej úzkosti druhou najistejšou vecou v jeho živote.

Separačná úzkosť u 2-ročného dieťaťa, resp. batoľaťa alebo 5-ročného dieťaťa v predškolskom veku vyžaduje pri nutnom odlúčení už obsažnejšiu verbálnu komunikáciu, prostredníctvom ktorej dochádza k uisteniu dieťaťa o tom, že sa vrátite. U starších detí, ktoré už majú určité poňatie o čase, je veľmi dôležité dodržiavať sľúbený čas vyzdvihnutia zo školy, krúžku či stráženia. Len tak sa vám totiž podarí v deťoch upevniť pocit bezpečia a istoty v neznámom prostredí, pričom zvyšujete aj ich sebavedomie. Vhodným prostriedkom je aj pochvala za úspešne zvládnuté obdobie separácie.

Ako sa vyrovnať so separačnou úzkosťou

Čo robiť v čase separačnej úzkosti u detí – skúsenosti

Podľa viacerých diskusií na internete je zrejmé, že niektoré matky ani netušia, že sa v tomto období vývoja svojho dieťaťa ocitli, pričom aj toto je úplne bežné. Najdôležitejšie je, aby ste zachytili náhle zmeny v správaní vášho dieťatka. Niektoré diskutujúce potvrdili, že je veľmi dôležité, aby počas separačnej úzkosti venovali matky viac pozornosti fyzickým prejavom lásky a blízkosti, čo zahŕňa najmä mojkanie, hranie sa dieťatka v ich náručí a pod. Nikdy totiž separačnú úzkosť „nevylieči“ nútený odstup od bábätka. Jednak to ubližuje vývoju dieťaťa, jednak negatívne vplyvy má tento prístup aj na psychickú pohodu samotnej matky.

Z hľadiska časového horizontu viaceré diskutujúce matky potvrdili, že sa všetky prípady rôznia, čo spôsobuje najmä individuálnosť vývojového procesu každého malého človiečika. Kým u niektorých trvalo obdobie separačnej úzkosti do 18. mesiaca života dieťaťa, u iných v tom čase strach z odlúčenia ešte len začínal.

Každopádne však toto obdobie pominie a dieťa sa naučí samostatnosti, až sa postupne dostane do fázy, keď blízkosť bude chýbať naopak práve matke. Aj z tohto dôvodu viaceré diskutujúce odporučili, aby si toto obdobie mamičky naplno užili, pretože táto fáza života dieťaťa príde k svojmu koncu a mamičke ostanú len spomienky na dobu, keď bolo jej bábätko na nej a na pocitoch bezpečia, istoty a pohodlia, ktorú v dieťati vzbudzovala, doslova závislé.

Separačná úzkosť diskusia Modrykonik

Separačná úzkosť skúsenosti Modrykonik

Separačná úzkosť u detí skúsenosti Modrykonik
Zdroj: Modrykonik.sk

Najčastejšie otázky – FAQ

Zaujímajú vás ďalšie informácie súvisiace so separačnou úzkosťou u detí? Napadajú vám ďalšie otázky, na ktoré odpoveď neodznela v texte článku ani v sekcii otázok a odpovedí? Neváhajte nám ich položiť v komentároch pod článkom.

Rozhodne nie. Separačná úzkosť je prirodzenou súčasťou života každého dieťaťa. Bábätko si spočiatku vytvára vzťahy so svojím najbližším okolím, čiže s osobami, ktoré stretáva najčastejšie, čo sa odzrkadľuje aj na samotnej hĺbke týchto väzieb. Preto je úplne prirodzené, že dochádza k emočným prejavom neistoty a strachu v momente, ako sa takáto osoba od neho vzdiali.

Mnoho ľudí si myslí, že obdobia separačnej úzkosti sú náznakom rozmaznanosti dieťaťa. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch to môže byť pravda, v iných tento aspekt vôbec nefiguruje, no predsa je dieťa z odlúčenia nešťastné. Je potrebné si uvedomiť, že si takýmito obdobiami prejde takmer každé dieťatko, a to hneď v niekoľkých štádiách života.

Ideálne je, ak k tomuto navyknutiu pristupujete trpezlivo a pomocou malých krôčikov. Len tak dosiahnete väčšie výsledky. Na vaše opúšťanie domácnosti by ste mali dieťatko trénovať postupným predlžovaním časových intervalov. Začať môžete dokonca aj jednoduchým opustením miestnosti, v ktorej sa bábätko nachádza. S trpezlivým a etapovitým prístupom sa prepracujete k niekoľkohodinovým odlúčeniam, avšak dôležité je, aby ste sa tešili aj z toho najmenšieho úspechu.

Je podstatné, aby ste v dieťati vzbudili a upevnili pocit, že okrem vás má v živote aj iné osoby, ktoré sú milujúce a dôveryhodné. Nechajte dieťa na chvíľu s iným rodinným príslušníkom s tým, že ostanete na dosah, ak by bolo potrebné dieťa svojou prítomnosťou upokojiť. Dajte mu však čas, aby sa oťukalo s inými osobami, pretože len tak dosiahnete zdravý emocionálny vývin svojho potomka.

Náhle odlúčenie má na separačnú úzkosť u detí veľmi zlý vplyv, a preto je ideálne, ak s „trénovaním“ odlúčenia začnete ešte predtým, ako sa stane realitou. V prípade starších detí je veľmi podstatné, aby ste verbálne prejavili svoju empatiu voči ich situácii, no tiež im musíte osvetliť dôležitosť vašich potrieb, a teda im ozrejmiť situáciu, ktorá vás núti k odlúčeniu.


Komentáre
Lucia Hicová 06.Jul.2023
Tiež som si týmto prechádzala, ale poradiť nedokážem asi nič konkrétne. :D Medzi deťmi mám 2 roky rozdiel, prvorodený syn nemal problém so škôlkou, bez problémov ostal u svokrovcov aj u starej mamy, ani nezamrnčal. Mladšia dcéra 180 stupňov otočka. Škôlka bola prvé dva mesiace peklo. Som si myslela, že to chce zvyk a ona sa do tej škôlky naučí, ale nebolo to škôlkou. Ona proste bola tak fixovaná (je mi záhadou prečo), že keď som išla von vyhodiť smeti tak som von počula plač a už ju manžel musel mať na rukách lebo záchvat. Mali sme fázu, kedy mesiac nechodila do škôlky, ale som ju nosievala svokre, ktorá bývala kúsok od mojej práce, v podstate oproti v paneláku a malej neuveriteľne pomohlo, keď jej svokra hovorila, že tam pracuje mamina pozri, že po práci hneď príde...zrazu tá plačlivosť a úzkosť vymizla a ani škôlka už nebola problém. Takže moje jediná rada je, počkajte mamičky, prejde to, ale kedy vám nikto nepovie.

Odpovedať

Soňa V. T. 17.Jul.2023
Prosím vás, čo odporúčate na to, aby som dieťa naučila ostávať u starých rodičov? Bývajú 2 domy od nás, ale on stále potrebuje vidieť, že naše auto je doma. S manželom sa ani nepohneme. Ak potrebujeme niekam odbehnúť a nevidí auto pred domom, reve, plače ako zmyslov zbavený. Pritom paradoxne, keď mal 2-3 roky, nemal problém. Teraz má 4 a nevieme sa tohto správania zbaviť. Nepomáha odmena, motivácia, že niečo dostane a ani vyhrážky. On stojí pri zamknutej bráne a čaká, kým neprídeme domov. Fakt už som zúfalá. Vďaka.

Odpovedať

Lenka 28.Dec.2023
Dobry den, chcem sa spytat, dcera 13mes este nemala separacku úzkosť, je mozne ze sa este dostaví? Je vacsinou so mnou alebo manzelom poobede/navecer. Dakujem

Odpovedať

redakcia Mamickovo.sk 03.Jan.2024

Dobrý deň,
áno, separačná úzkosť sa môže prejaviť aj v neskoršom veku.

Viktória Tóthová 25.Jan.2024
Dobrý deň, ja som už tak trochu zúfalá ,moje dievčatko do nejakých 15mesiacov bolo úplne ok mala separačnú úzkosť ,ale vždy ostala napr. s mojou mamou keď som potrebovala niečo vybaviť a pekne vydržala.Myslím, že toto obdobie u nás trvá už 4-5mesiacov , no a tak intenzívne asi dva mesiace nemôžem nikam ísť bez malej inak je hystericky plač,ktorý neútíši nik len ja ,neprestajne kričí mama mama a kým neprídem a nezoberiem ju k sebe ,dovtedy neprestane ! Všetko chce len so mnou robiť, kúpať sa ,prebalovat prosto všetko ,ocko nemôže inak tiež krik a hystéria ,často sme u rodiny alebo aj medzi ľuďmi a deťmi socializujem ju od malička a tak keď som pri nej je to v poriadku teší sa, ale ako náhle tam nevidí moju prítomnosť,koniec . Prosím vás čo robiť v tomto prípade ja nemôžem zájsť ani k lekárovi ani nič vybaviť bez nej ani si oddýchnuť alebo isť zacvičiť mimo domu bez dieťaťa ....dodám že teraz má 20mesiacov ,nič sa nezmenilo ani nič prevratné neudialo tak nechápem toto správanie ktoré trvá podľa mňa neprimerane dlho

Odpovedať

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Deti

Vaše hodnotenie:
(91.2%)