Ako naučiť dieťa zaspávať samé?

Každý rodič má rozličný prístup z hľadiska starostlivosti a výchovy svojho dieťaťa. Inak to nie je ani v súvislosti s postupným osamostatňovaním dieťaťa, ktoré započína činnosťami ako pitie, jedenie či vykonávanie potreby bez konštantnej pomoci rodiča. Medzi tieto úkony, v rámci ktorých je dieťa vhodné učiť samostatnosti, patrí aj spánok. Čím skôr začne zaspávať samé, tým lepšie pre rodiča. Zvyšuje sa tak nielen samostatnosť dieťaťa, ale tiež kvalita a kvantita rodičovského spánku, čo rozhodne nejeden rodič ocení.

V súčasnej dobe totiž mnoho rodičov zaspáva s dieťaťom v jednej miestnosti, prípadne v jednej posteli dlhšie, ako je to nevyhnutné. Samozrejme, ak matka dieťa dojčí, je praktickejšie mať bábätko v blízkosti, no po určitej dobe je vhodné implementovať isté kroky, ktoré prijmú dieťa k samostatnosti. Rodičia sa mnohokrát od učenia dieťaťa na samostatný spánok odhovárajú. Existuje totiž nespočetne veľa dôvodov, ktoré hrajú v neprospech započínania zdĺhavého procesu, ktorý vyžaduje veľké množstvo trpezlivosti a odhodlania. Rodičia nechcú prípadným plačom dieťaťa obťažovať susedov, sú príliš unavení na to, aby dodržiavali pravidlá stanovenej metódy, alebo sa presviedčajú o tom, že ešte nie sú pripravení na tento podstatný krok v živote celej rodiny.

Najvhodnejšie je obdobie od pol roka života dieťaťa. Deti v tomto veku disponujú istou dávkou emočnej vyspelosti a vnímavosťou svojho bezprostredného okolia. Vnímajú tak jednotlivé prvky, ktoré im rodičia zabezpečia na ubezpečenie a pre pokojnejší spánok. U starších detí, u ktorých nehrozí udusenie, to môžu byť rôzne plyšové hračky, obľúbený vankúšik či dečka. Vo všeobecnosti však pomáhajú aj faktory, ako pootvorené dvere, cez ktoré preniká svetlo z chodby, svietiace hviezdičky na strope alebo iné svetelné prvky. Taktiež sú vhodné zvukové elementy, ako rozprávka či uspávanky pustené cez zvukové zariadenie. Jedným z najdôležitejších aspektov je totiž vzbudenie pocitu bezpečia u dieťatka, ktoré nepociťuje bezprostrednú blízkosť ľudí, na ktorých je zvyknuté.

Okrem bezpečia je dôležité vytvoriť u dieťaťa podmienky vhodné na spánok, a to formou nastavenia optimálnej izbovej teploty (max. do 23 °C), oblečením dieťaťa do neobmedzujúceho a príjemného materiálu a dodržiavaním predspánkovej rutiny. Tá by mala byť každý večer rovnaká, v prípade potreby s menšími odchýlkami, na ktoré by si však dieťa nemalo zvyknúť. Pravidelný režim po istej dobe dosiahne u dieťaťa automatickú asociáciu jednotlivých úkonov s časom spánku. Pred spánkom je vhodné, ak rodič istý čas pobudne s dieťaťom v izbičke, aby sa mu prihováral, zaspieval mu alebo ho akýmkoľvek iným spôsobom upokojil, a ubezpečil o tom, že zaspávať osamote je v poriadku a nič dieťatku nehrozí. Najmä staršie deti majú vyvinutú fantáziu, ktorá podmieňuje vznik rozličných predstáv o potenciálnom nebezpečenstve mimo bezprostrednej blízkosti rodičovského náručia.

Proces zaúčania dieťaťa na zaspávanie osamote je zdĺhavý a vyčerpávajúci. Každým dňom by sa mal čas strávený pri postieľke dieťaťa skracovať. Po relaxujúcej činnosti, ako je rozprávka na dobrú noc alebo uspávanka, by mal rodič verbálne ubezpečiť dieťa, že je v prípade potreby nablízku, avšak už je dostatočne staré na to, aby dokázalo spať aj bez rodičov. Tón hlasu by mal byť jemný a pokojný, pričom každým dňom by sa mala zväčšovať vzdialenosť medzi rodičom a dieťaťom ležiacim v postieľke. Dôležité je, aby rodič už nebol v izbe, keď dieťa zaspí. Ak by totiž dieťa zaspalo s vedomím, že je rodič pri ňom, a náhodou by sa v priebehu noci zobudilo a všimlo si, že rodič nie je nablízku, spôsobilo by mu to množstvo stresu, ktoré môže viesť ku komplikáciám v učení zaspávania dieťaťa osamote.

Existujú rodičia, ktorí k návykom, ako zaspávanie osamote, vedú svoje potomstvo už od skorého detstva, kdežto sú aj takí, čo v náručí uspávajú aj svoje šesťročné deti. Každé dieťa si totiž vyžaduje iný prístup. Záleží len na rodičoch, ako sa k samostatnému zaspávaniu dieťaťa stavajú a akú dôležitosť tomuto kroku k väčšej samostatnosti dieťaťa prikladajú. Niektorí rodičia si dokonca pochvaľujú zaspávanie dieťaťa v rodičovskom náručí, pretože si uvedomujú, že toto obdobie veľmi rýchlo pominie, a blízkosť detí im bude v budúcnosti chýbať.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Detská poradňa